trojstovka -y -viek ž.
1. číslo 300
2. niečo označené číslom 300 (miestnosť ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu
3. hovor. súbor 300 kusov, členov, jednotiek ap.: prvá t. (strán, hárkov);
t. pochodujúcich
trojstranný príd.
1. kt. má 3 strany: t. pilník
2. kt. je, platí medzi 3 stranami al. sa uskutočňuje z 3 strán: t-é rokovanie, t-á zmluva;
t. zásah
trojstupňový príd. kt. má 3 stupne: t-é členenie;
t-á raketa
trojštvrťový príd. kt. má 3 štvrtiny normálnej veľkosti, celej hodnoty ap.: t. kabát;
t. takt
trojstovka ‑y ‑viek ž.
trojstup ‑u m.
trojstý čísl.rad.