// tmavieť sa javiť sa tmavým, temnieť sa, tmieť sa: t-ejúce sa hory
tmavo prísl.: t. oblečený;
tmavobelasý príd. belasý s tmavým odtienkom, tmavomodrý: t. kabát, t-é nebo
tmavohnedý príd. hnedý s tmavým odtienkom: t-é oči, t. oblek
tmavomodrý príd. tmavobelasý: t-é šaty, t. atrament
tmavooký príd. kt. má tmavé oči: t-é dievča
tmavoružový príd. ružový s tmavým odtienkom: t. kvet, t. hodváb
tmavosť -i ž.
tmavovlasý príd. kt. má tmavé vlasy: t. človek brunet
tmavovláska -y -sok ž. tmavovlasé dievča, tmavovlasá žena, brunetka
tmavozelený príd. zelený s tmavým odtienkom: t-é listy
tmavočervený príd. červený s tmavým odtienkom: t-á krv, t-á látka
tmavý príd.
1. kt. má sýtejší, temnejší odtieň, sfarbený dočierna, temný, op. bledý, svetlý: t-á farba, t-é šaty, t-á pokožka, t-é vlasy;
byť, prísť v t-om v tmavých šatách
2. kt. má nedostatok svetla, ponorený do tmy, temný, op. jasný, svetlý: t-á miestnosť, t-é hory;
t-á noc, t-á obloha;
fot. t-á komora na vyvolávanie filmov
3. (o hlase) hlboký (význ. 4), sýty, temný, op. jasný: t. bas, t. kolorit;
tmavieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.nedok.; tmavieť sa
tmavnúť ‑e ‑ú ‑vol dok.nedok.
tmavovláska ‑y ‑sok ž.
tmavý; tmavo prísl.; tmavosť ‑i ž.