svieca -e sviec, sviečka -y -čok ž.
1. obyč. valcovitý voskový, stearínový ap. útvar s knôtom slúžiaci na svietenie: ozdobná s., zapáliť s-u
2. iba sviečka tech. súčasť zapaľovacieho mechanizmu niekt. motorov
3. hovor. žart. sopeľ (visiaci) pod nosom: utrieť si s-u, visí mu s.
● rovný ako s., vystrieť sa ako s.;
kniž. s. života mu dohorela zomrel;
pod s-ou býva → tma;
sviečkovica -e -víc ž. najjemnejšia časť (hovädzieho) mäsa od chrbta; jedlo z tohto mäsa: s. na smotane
sviečková -ej ž., vhodnejšie sviečkovica
sviečočka -y -čiek ž. zdrob.
svieca ‑e sviec, sviečka ‑y ‑čok ž.; sviecový, sviečkový; sviečočka ‑y ‑čiek ž.
sviečkar ‑a m.; sviečkarka ‑y ‑riek ž.; sviečkarský; sviečkarstvo ‑a s.
sviečkareň ‑rne ‑í ž.
sviečkovica ‑e ‑víc ž.