svedomie -ia s. vedomie a pocit zodpovednosti za svoje činy z hľadiska mravných zásad: výčitky s-ia;
povedal to s dobrým s-ím zodpovedne;
spytovanie s-ia uvažovanie o svojom morálnom správaní, náb. zisťovanie spáchaných hriechov, súčasť spovede
● mať čisté s. a) necítiť vinu b) nemať účasť na niečom nenáležitom;
mať zlé s. mať pocit viny;
mať niekoho na s-í zaviniť niečie nešťastie, smrť;
má niečo na s-í a) zavinil niečo zlé b) niečo ho trápi, ťaží;
s. ho hryzie trápi ho pocit viny;
vziať si niekoho, niečo na s. prevziať zodpovednosť;
(konať) podľa svojho najlepšieho → vedomia a s-ia;
mať to s., nemať toho s-ia môcť, nemôcť niečo vykonať;
expr.: nemať s., s-ia byť bezcitný;
stúpať, vstupovať niekomu do s-ia dohovárať
svedomitosť -i ž.
svedomitý príd. konajúci povinnosti zodpovedne a spoľahlivo; statočný; svedčiaci o tom: s. človek, pracovník, v práci je s.;
s-é štúdium;
svedomie ‑ia s.
svedomitý; svedomito, svedomite prísl.; svedomitosť ‑i ž.