spracovateľ -a mn. -ia m. kto niečo spracoval: s. literárneho námetu autor;
spracovateľka -y -liek ž.;
spracovateľnosť -i ž.
spracovateľný príd. kt. sa dá spracovať: dobre, ľahko s-á surovina;
spracovateľský príd.: s. priemysel
spracovať dok.
1. použiť ako surovinu pri výr. niečoho: s. drevo;
priemyselne s. ovocie
2. prácou upraviť, opracovať: s. pôdu;
s. cesto vypracovať;
šport. s. loptu, prihrávku prevziať a vhodne s ňou postúpiť
3. použiť ako základ práce, využiť pri práci: s. údaje;
filmové, hudobné s-nie (námetu);
s-nie informácií
4. hovor. (názorovo) ovplyvniť, usmerniť: s-l ho, aby súhlasil s plánom;
spracovateľ ‑a mn. ‑ia m.; spracovateľka ‑y ‑liek ž.; spracovateľský
spracovať ‑uje ‑ujú dok.