spoj -a m.
1. odb. spojenie dvoch al. viacerých prvkov; miesto, uskutočnenie takého spojenia: skrutkový, zváraný, nitový s.;
anat. mozgové s-e;
psych. asociačné s-e
2. ver. dopr. prostriedok; jeho pravidelný pohyb: autobusový, vlakový s., chytiť s.;
zaradiť nový s.
3. prostriedok komunikácie, spojenie: rádiový, televízny, smerový s.
4. iba mn. spoje súhrnné pomenovanie pôšt, rozhlasu a televízie: diaľkové s-e, správa s-ov;
spojazdniť dok.
1. urobiť pojazdným (význ. 2): s. auto po havárii
2. urobiť zjazdným: s. zaplavený úsek autostrády, s. križovatku
spojenecky prísl.;
spojenecký príd.: s-á zmluva, s-é povinnosti, s-é vojsko;
spojenectvo -a -tiev s.: rozvíjať s. s Európskou úniou
spojenie -ia s.
1. čo vznikne pri spájaní, spojení častí do celku: tesné, skrutkové s., pohyblivé s.;
elektrotech. krátke s. skrat;
stol. rámové s.;
lingv.: predložkové s., ustálené (slovné) s.
2. styk (význ. 1), kontakt: obchodné s., udržiavať, stratiť s., byť v stálom s-í
3. spoj (význ. 2): mať priame s. (autobusom), zachytiť vlakové s.
4. spoj (význ. 3): ďalekopisné, drôtové s., dostať telefonické s.
5. súvislosť, zviazanosť, spojitosť: s. s atentátom;
s. teórie s praxou;
spojiteľný príd. kt. sa dá spojiť: s-é prvky
spojivka -y -viek ž. spojovka;
spojivkový príd.
spojivový príd.: s-é tkanivo
spojiť -í -a dok.
1. z viacerých častí urobiť celok: s. diely nábytku, tehly muriva, s. dve oddelenia
2. dať, zlúčiť dovedna: s. úsilie pracovníkov;
pren. s. životy uzavrieť manželstvo
3. zblížiť (význ. 1), zjednotiť, zviazať: s. znepriatelené tábory, s-lo ich priateľstvo
4. umožniť styk, kontakt; byť jeho prostredníkom: s. osady cestou, televízia s-la vzdialené mestá;
čaká, kým ho s-a so sekretariátom
5. vykonať zároveň, súbežne: s. návštevu s besedou, s. príjemné s užitočným;
spojka -y -jok ž.
1. predmet, jav spájajúci niečo: káblová, izolačná, magnetická s.;
motor. mechanizmus spájajúci motor a hnacie ústrojenstvo vozidla: s. automobilu;
stlačiť s-u;
gram. neohybné slovo vyjadrujúce syntaktické vzťahy medzi vetnými členmi a vetami
2. kto zabezpečuje spojenie, styk: partizánska s., využívať niekoho ako s-u;
šport.: ľavá s., hrať s-u;
spojler, pôv. pís. spoiler -a L -i mn. -y m. odb. usmerňovač prúdenia vzduchu okolo automobilu, krídel lietadla ap.
spojnicový príd.
spojovateľ -a mn. -ia m. pracovník telef. centrály spájajúci účastníkov hovoru;
spojovateľka -y -liek ž.;
spojovateľský príd.: s. kurz
spojovkový príd.
spojový príd.: s-é služby, s-é vybavenie
spojazdniť ‑í ‑ia dok.
spojenec ‑nca m.; spojenecký; spojenecky prísl.; spojenectvo ‑a ‑tiev s.
spojenie ‑ia ‑í s.
spojený; Spojené kráľovstvo; Spojené štáty americké
spojitosť ‑i ‑í ž.
spojitý; spojito, spojite prísl.
spojler ‑a L ‑i mn. ‑y m.
spojnica ‑e ‑níc ž.
spojovateľ ‑a mn. ‑ia m.; spojovateľka ‑y ‑liek ž.
spojovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; spojovať sa
spojovka, spojivka ‑y ‑viek ž.; spojovkový, spojivkový
spojovník ‑a m.