rozhodcovský príd.: r-á komisia
rozhodkyňa -e -kýň ž.;
I. prísl.: r. protestovať, konať;
rozhodnosť -i ž.
rozhodnúť -e -ú -dol dok.
1. s konečnou platnosťou vyniesť úsudok o niečom a tým odstrániť pochybnosť, spornosť: komisia r-la o návrhu, o žiadosti;
r. nad niečím osudom;
r-ni medzi nami;
r. spor
2. určiť, čo a ako sa má stať: r-l, aby ta šli;
o veci treba r. do zajtra;
rodičia r-li správne
3. prispieť ku konečnému výsledku, obyč. kladnému; najviac zapôsobiť, zavážiť (o okolnosti, udalosti): r. o víťazstve, o výsledku;
r. stretnutie;
jeho šikovnosť r-la, že sa vec podarila;
rozhodný príd.
1. kt. o niečom rozhoduje, rozhodujúci, závažný, významný, dôležitý: r. okamih, r. vplyv, r-é kroky
2. rázny, energický, rezolútny; svedčiaci o tom: r. človek;
r. hlas, r-á odpoveď
3. skutočný, naozajstný, nepochybný: bol to r. krok vpred;
rozhodovací príd. týkajúci sa rozhodovania: práv. r-ia právomoc
nedok. rozhodovať sa
rozhodujúco prísl.
rozhodca ‑u mn. ‑ovia m.; rozhodkyňa ‑e ‑kýň ž.; rozhodcovský
rozhodiť ‑í ‑ia dok.
rozhodnutie ‑ia ‑í s.
rozhodnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.; rozhodnúť sa
rozhodný; rozhodne čast.prísl.st.; rozhodnosť ‑i ž.
rozhodovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; rozhodovať sa
rozhodujúci; rozhodujúco prísl.