rozcitlivene prísl.;
rozcitlivenosť -i ž.
rozcitlivený príd. rozcítený;
rozcítene prísl.: r. rozprávať;
rozcítenosť -i ž.
rozcítený príd. preniknutý silným citom, dojemný, rozcitlivený: r. hlas, pohľad;
rozcitlivene prísl.;
rozcitlivenosť -i ž.
rozcitlivený príd. rozcítený;
rozcítene prísl.: r. rozprávať;
rozcítenosť -i ž.
rozcítený príd. preniknutý silným citom, dojemný, rozcitlivený: r. hlas, pohľad;