realizačný príd.: r-é smernice;
r-á skupina;
r. tím (v športe)
realizmus -mu m.
1. prístup vychádzajúci z kritického poznania skutočnosti a opierajúci sa o reálne možnosti; zmysel pre skutočnosť: politický r.
2. umel. smer usilujúci sa o čo najvernejší obraz skutočnosti: kritický r.
3. smer v stredovekej filozofii hlásajúci, že všeobecné pojmy reálne jestvujú;
realizovať nedok. i dok. uskutočňovať, uskutočniť: r. plán, uznesenie;
r-ný program
// realizovať sa: záver sa r-l
realizácia -ie ž. realizovanie: r. myšlienky, plánu, programu;
ekon. r. majetku predaj, speňaženie;
realizátor -a m. uskutočňovateľ: r. myšlienky, plánu
realizmus ‑mu m.; realista ‑u m.; realistka ‑y ‑tiek ž.; realistický; realisticky prísl.
realizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; realizovať sa
realizácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; realizačný
realizátor ‑a m.; realizátorka ‑y ‑riek ž.; realizátorský