posvätiť dok.
1. vykonať obrad posvätenia: p. oltár, p. kostol;
pren. priateľstvo p-ené krvou utužené
2. kniž. zasvätiť (význ. 2): p. život vede
□ dať p-enie niečomu odobriť, schváliť;
posvätne prísl.;
posvätnosť -i ž.
posvätný príd.
1. nábožensky uctievaný; slúžiaci na také uctievanie: p-é miesto;
p. text
2. kt. vzbudzuje veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o veľkej vážnosti, úcte: p-á chvíľa;
p. vzťah;
pošva ‑y ‑šiev ž.; pošvový; pošvička ‑y ‑čiek ž.
posväcovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
posvätiť ‑í ‑ia dok.
posvätiteľ ‑a mn. ‑ia m.; posvätiteľka ‑y ‑liek ž.; posvätiteľský
posvätný; posvätne prísl.; posvätnosť ‑i ž.