povrch -u m.
1. plocha ohraničujúca niečo zvonka, vonkajšia strana niečoho: zemský p., drsný, hladký p. látky, nábytku;
geom. p. telesa
2. hladina kvapaliny: p. vody;
vyplávať na p.
3. vonkajšia časť, vonkajšok: šľachetné srdce pod drsným p-om
● expr. zmiesť niečo z p-u zemského zahubiť;
vystupovať na p. stávať sa výraznejším;
povrchne prísl.;
povrchnosť -i ž.
povrchný príd. kt. nejde do hĺbky, k podstate, plytký, op. dôkladný: p. pozorovateľ, p-é vedomosti, p. záujem;
p-á práca nedbajská;
povrchový príd.: p-é obrábanie kovov, p-é dobývanie uhlia;
p-á voda;
povrch ‑u m.; povrchový; povrchovo prísl.
povrchný; povrchne prísl.; povrchnosť ‑i ž.