potešiteľne prísl.
potešiteľný príd. kt. spôsobuje potešenie: p. zjav, p-á správa, je p-é, že ...;
// potešiť sa
1. zaradovať sa: p. sa návšteve, p. sa z úspechu;
p-l sa, keď zazrel priateľa
potešiteľný; potešiteľne prísl.
potešiť ‑í ‑ia dok.; potešiť sa