posunkovať nedok. robiť posunky, gestikulovať: p. rukami, ohnivo p.
posunkový príd.: p-á reč
posunovací príd.
1. kt. možno posunovať, posuvný: p-ie dvere
2. určený na posunovanie: žel. p. rušeň
posunovateľnosť -i ž.
posunovateľný príd. kt. sa dá posunovať: p. kolík;
posunovač -a m. žel. zamestnanec pri posunovaní vlakov
posunový príd.
posunuteľný príd. kt. sa dá posunúť
posunúť -ie -ú dok.
1. vykonať niečím kĺzavý pohyb po povrchu niečoho, postrčiť: p. páčku, p. stoličku nabok, p. si čiapku do tyla
2. premiestniť, preložiť, presunúť: p. desatinnú čiarku o dve miesta, p. ručičky na hodinách
3. premiestniť v čase, preložiť na iný (neskorší) termín: p. začiatok pracovného času;
nový objav p-l vývin dopredu urýchlil;
// posunúť sa: čiapka sa mu p-la;
hranica sa p-la;
začiatok sa p-ie;
posunkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
posunovač ‑a m.
posunovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; posunovať sa
posunúť ‑ie ‑ú ‑ul dok.; posunúť sa