poručiteľ -a mn. -ia m. práv. osoba, po kt. sa dedí al. ktorá testamentárne poručila niekomu majetok;
poručiteľka -y -liek ž.;
poručiteľský príd.
poručiteľ -a mn. -ia m. práv. osoba, po kt. sa dedí al. ktorá testamentárne poručila niekomu majetok;
poručiteľka -y -liek ž.;
poručiteľský príd.