polarimeter -tra L -i mn. -e m. fyz. prístroj na skúmanie opticky aktívnych látok;
polarimetrický príd.
polarita -y -rít ž.
1. fyz. jav zvýšenia magnetických al. elektr. vlastností na póloch
2. kniž. napätie, protikladnosť, vyhrotenie: p. dramatického diela;
polaritný príd.
polarizačný príd.: p. prúd
polarizovane prísl.;
polarizovanosť -i ž.
polarizovaný príd. vyhrotený, vyostrený na protichodné pozície: p-á politická scéna, p-á spoločnosť;
polarizácia -ie ž.
1. fyz. usmernenie vlnenia do jednej roviny
2. elektrotech. proces, pri kt. telesá nadobúdajú elektromagnetické vlastnosti
3. kniž. vyhrocovanie, vyhrotenie, vyostrovanie, vyostrenie: p. názorov;
polarograf -u mn. -y m. neživ. polarografický prístroj;
polarograf -a mn. -i m. živ. odborník v polarografii;
polarografia -ie ž. elektrochemická analytická metóda založená na zmene napätia v ortuťovej elektróde;
polarograficky prísl.
polarografický príd.: p-á analýza;
polarografka -y -fiek ž.;
Polárka ‑y ž. (hviezda)
polarimeter ‑tra L ‑i mn. ‑e m.; polarimetrický
polarizovaný; polarizovane prísl.; polarizovanosť ‑i ž.
polarizácia ‑ie ž.; polarizačný
polarografia ‑ie ž.; polarograf ‑a mn. ‑i/‑ovia m.živ.; polarograf ‑u mn. ‑y m.neživ.živ.; polarografický; polarograficky prísl.
polárnik ‑a mn. ‑ci m.