pojednávanie -ia s. práv. konanie pred súdom: verejné p.;
odročiť p.
pojednávať -a nedok.
pojem -jmu m. forma myslenia odrážajúca podst. vlastnosti predmetov, javov objektívnej skutočnosti: všeobecný, jedinečný p.;
myslíme v p-och a súdoch;
filoz. výsledok rozumového st. poznania skutočnosti (predmetov, javov ap.)
● to je pre neho p. hodnotí to vysoko;
to je pre neho neznámy p. nevie o tom nič;
pojednávanie ‑ia ‑í s. (konanie pred súdom)
pojednávať ‑a ‑ajú dok.nedok. (viesť pojednávanie)
pojem ‑jmu m.; pojmový; pojmovo prísl.
pojesť ‑je ‑jedia ‑jedz! ‑jedol ‑jedený dok.