ociachovať dok. dať na niečo ciachu: o. dobytok;
pren. expr. označiť: o-li ho za nepriateľa
nedok. ociedzať -a
ocinko -a m. zdrob. expr.
nedok. ocitať sa
nedok. očierňovať
očisko -a -čísk s. zvel.
očista -y ž. očistenie (význ. 1, 4): voj. hygienická o. zbavenie sa rádioaktívnych al. otravných látok;
mravná o.
očistne prísl.
očistný príd. očisťovací: o. kúpeľ;
o-á akcia;
očisťovací príd. slúžiaci na očistenie, očistný: o-ie práce
nedok. očisťovať
očitý príd. kt. pozoruje vlastnými očami; vychádzajúci z takéhoto pozorovania: o. svedok;
o-é svedectvo
očičko -a -čiek s. zdrob. expr. k 1, 2
ociachovať ‑uje ‑ujú dok.
ociedzať ‑a ‑ajú dok.nedok.
ocieľka ‑y ‑ľok ž. (na kresanie, na brúsenie)
ocieľok ‑ľka/‑ľku m. (ruda)
ocigániť ‑i ‑ia dok.
ocitať sa ‑á ‑ajú dok.nedok.
ocitnúť sa ‑e ‑ú ‑tol dok.
očierniť ‑i ‑ia dok.
očierňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
očista ‑y ž.
očistec ‑tca m.
očistiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.
očistný; očistne prísl.
očistom prísl.
očisťovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
očividný; očividne prísl.
očíslovať ‑uje ‑ujú dok.