oznamovací príd. určený na oznamovanie: o. signál;
o-ia technika zaoberajúca sa prenášaním informácií;
(hromadné) o-ie prostriedky (tlač, rozhlas, televízia);
gram.: o. spôsob kt. vyj., že dej je skutočný, indikatív;
o-ia veta kt. niečo tvrdí al. oznamuje
oznamovateľ -a mn. -ia m. živ. kto niečo oznamuje;
oznamovateľ -a D -u L -i mn. N -e/-ia m. neživ. tlač al. rubrika v tlači na drobné (úr.) oznamy: úradný, ústredný o.
oznamovateľka -y -liek ž.;
nedok. oznamovať
oznam ‑u m.
oznamovateľ ‑a D ‑u L ‑i ANmn. ‑e m.neživ.živ.
oznamovateľ ‑a DL ‑ovi mn. ‑ia m.živ.
oznamovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
oznámenie ‑ia ‑í s.
oznámiť ‑i ‑ia dok.
oznámkovať ‑uje ‑ujú dok.