otrockosť -i ž.
otrocky prísl.;
otrokyňa -e -kýň ž.;
otrokár -a m.
1. príslušník vládnucej vrstvy v otrokárskom zriadení; vlastník otrokov
otrokársky príd.: o-e zriadenie spoloč.-ekon. formácia nasledujúca po prvobytnej; predmetom súkromného vlastníctva sú v nej výr. prostriedky aj otroci;
otrokárstvo -a s. otrokárske zriadenie
otročina -y -čín ž. hovor. expr. úmorná (a nedostatočne ocenená) práca, drina
Otročok ‑čka L ‑u m.; Otročočan ‑a mn. ‑ia m.; Otročočanka ‑y ‑niek ž.; otročocký
otroctvo ‑a ‑tiev s.
otrok ‑a mn. ‑ci m.; otrokyňa ‑e ‑kýň ž.; otrocký; otrocky prísl.; otrockosť ‑i ž.
otrokár ‑a m.; otrokársky; otrokárstvo ‑a s.
otročina ‑y ‑čín ž.
otročiť ‑í ‑ia dok.nedok.