osobnostne prísl.
osobnostný príd.: o. prínos;
osobnosť -i ž.
1. človek s vyhranenými duš. vlastnosťami, individualita; súhrn takýchto vlastností: je to (silná) o., ovláda celý kolektív;
čaro jej o-i
2. jednotlivec s významným postavením v spoloč., polit., ved. ap. sfére: významné o-i našej histórie zjavy, postavy;
úloha o-i, kult o-i;
osobný príd.
1. týkajúci sa osoby ako ľudského jedinca al. gram. osoby: o-é veci, potreby, údaje;
o-á zodpovednosť, sloboda;
o-é oddelenie pre agendu, administratívne veci o pracovníkoch;
o. automobil, vlak;
o-é mená rodné mená a priezviská;
gram.: o-é prípony (pri slovesách);
o-é zámená (napr. ja, ty);
o. počítač určený jednotlivému používateľovi, zn. PC
2. týkajúci sa názorov, postojov, záujmov ap. jednej osoby, subjektívny: o-é šťastie, o-á mienka, o. vkus;
je príliš o. zaujatý
3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby, bezprostredný, priamy: o. styk, o-á prítomnosť, účasť
4. pridelený istej osobe: o. tajomník, o-á stráž, o. lekár;
šport. o-á obrana;
odb. o-é identifikačné číslo tajný číselný kód držiteľa platobnej karty ap.
● vybaviť si s niekým o-é → účty;
osobničkár ‑a m.; osobničkárstvo ‑a s.
osobnosť ‑i ‑í ž.; osobnostný; osobnostne prísl.
osobný; osobne prísl.