operadlo -a -diel s. časť sedadla, lôžka ap. slúžiaca na opretie: o. stoličky, kresla, oprieť sa o o.;
operadlový príd.
operatérka -y -rok ž.
operatívne prísl.: o. zariadiť;
o. postupovať;
operatívnosť -i ž. k 2
operatívny príd.
1. k operácia (význ. 1), operačný;
o. zákrok
2. založený na riadenom postupe; plynulý, pružný: o-a práca, o-e zariadenie, riešenie, o-a porada;
operačka -y -čiek ž. hovor. operačná sála
operátor -a m.
1. pracovník obsluhujúci počítacie stroje
2. voj. osoba obsluhujúca rádiolokátor
3. žel. pracovník podávajúci hlásenie podľa daných príkazov (výpravcu, strojmajstra ap.)
4. prevádzkovateľ: o. telekomunikačnej siete;
mobilný o. poskytovateľ služieb mobilnej siete;
priznať o-ovi licenciu;
operátorka -y -riek ž.;
operátorský príd.: o-á funkcia
operadlo ‑a ‑diel s.; operadlový
operatér ‑a m.; operatérka ‑y ‑rok ž.; operatérsky
operatívny; operatívne prísl.; operatívnosť ‑i ž.
operačka ‑y ‑čiek ž.
operátor ‑a mn. ‑i m.živ.; operátorka ‑y ‑riek ž.; operátorský
operátor ‑a L ‑e mn. ‑y m.neživ.živ.; operátorový