odpudivo prísl.;
odpudivosť -i ž.: o. pólov
odpudivý príd.
1. o-á sila spôsobujúca odďaľovanie telies, op. príťažlivá
2. odpudzujúci, ošklivý, odporný, mrzký: o. vzhľad;
nedok. odpudzovať: fyz. rovnaké náboje sa o-jú spôsobujú vzájomné odďaľovanie
odpudzujúco prísl.
// odpustiť si (obyč. v zápore) zriecť sa, upustiť od niečoho, vzdať sa: neo-l si komentár;
to si mohol o.
nedok. odpúchať, odpuchávať -a
nedok. odpútavať -a
nedok. odpútavať sa
// odpútať sa uvoľniť sa, odlúčiť sa, vzdialiť sa: o. sa od povinností, lietadlo sa o-lo od zeme;
nedok. odpúšťať -a
odpuchnúť ‑e ‑ú ‑chol dok.
odpudivý; odpudivo prísl.; odpudivosť ‑i ž.
odpudiť ‑í ‑ia dok.
odpudzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
odpudzujúci; odpudzujúco prísl.
odpustiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.; odpustiť si
odpustky ‑ov m.mn.pomn.
odpúchať, odpuchávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
odpútavať ‑a ‑ajú dok.nedok.; odpútavať sa
odpútať ‑a ‑ajú dok.; odpútať sa
odpúšťať ‑a ‑ajú dok.nedok.