odbor -u m.
1. väčšie oddelenie inštitúcie, organizácie ap.: odbor vysokých škôl (na ministerstve školstva), bytový, zdravotnícky o. miestneho úradu
2. oblasť (význ. 3), sféra; odvetvie: vedný, výrobný o.;
vybrať si o. štúdia
3. odbory -ov pomn. organizácia združujúca pracovníkov podľa prac. oblastí: zlepšiť prácu o-ov;
odborne prísl.: o. posúdiť;
odbornícky príd. i prísl. pejor. jednostranný (jednostranne), iba z hľadiska odboru: o. prístup;
o. hodnotiť;
odborníctvo -a s. pejor.
odborník -a mn. -ci m. kto sa dobre vyzná v istom odbore (význ. 2), špecialista: o. v hudbe, o. na výrobu kožušín;
poradiť sa s o-om;
odborníčka -y -čok ž.;
odborový príd. k 2, 3: o-á norma;
o-á organizácia;
Konfederácia odborových zväzov, skr. KOZ;
odborárka -y -rok ž.;
odborársky príd.: o-a tlač
odbor ‑u m.; odborový; odborovo prísl.
odborník ‑a mn. ‑ci m.; odborníčka ‑y ‑čok ž.; odbornícky príd.prísl.; odborníctvo ‑a s.
odborný; odborne prísl.; odbornosť ‑i ‑í ž.
odborár ‑a m.; odborárka ‑y ‑rok ž.; odborársky