navrátenec -nca m. kto sa (na)vrátil (po dlhej neprítomnosti, z emigrácie ap.);
navrátenecký príd.: n-é problémy
navrátenkyňa -e -kýň ž.;
navrátiť -i dok. kniž. vrátiť (význ. 3), prinavrátiť: n-li mu zdravie;
// navrátiť sa vrátiť sa (význ. 1 – 3): stratený čas sa nen-i, sily sa mu n-li;
návrat -u m. (na)vrátenie sa: n. domov;
n. k práci;
n. síl;
návratka -y -tiek ž. potvrdenie pre odosielateľa, že adresát prijal zásielku
návratnosť -i ž.: n. investícií
návratný príd.: n. obal kt. sa vracia, op. nenávratný;
navrátenec ‑nca m.; navrátenkyňa ‑e ‑kýň ž.; navrátenecký
navrátilec ‑lca m.
navrátiť ‑i ‑ia dok.; navrátiť sa
návrat ‑u m.; návratný; návratnosť ‑i ž.
návratka ‑y ‑tiek ž.