nevysloviteľne prísl.
nevysloviteľný príd.
1. kt. sa nedá (bez ťažkostí) vysloviť: n-á skupina hlások
2. nevýslovný: n. pocit, n-á krása;
nevyspelosť -i ž.
nevyspytateľne prísl.: n. sa správať;
nevyspytateľnosť -i ž.
nevyspytateľný príd. kt. sa nedá pochopiť al. zistiť, nepredvídaný, nevypočítateľný; záhadný: n-é rozhodnutie, n. osud;
n. človek ktorého reakcie sa nedajú predvídať;
nevysvetliteľne prísl.
nevysvetliteľný príd. kt. sa nedá vysvetliť, záhadný: n. pocit;
nevýslovne prísl.: byť n. rád
nevýslovný príd. kt. sa nedá vyjadriť slovami, neopísateľný, nesmierny, nevysloviteľný: n-á radosť, krása, n. žiaľ;
nevysloviteľný; nevysloviteľne prísl.; nevysloviteľnosť ‑i ž.
nevysoký; nevysoko prísl.
nevyspelý; nevyspelosť ‑i ž.
nevyspytateľný; nevyspytateľne prísl.; nevyspytateľnosť ‑i ž.
nevýslovný; nevýslovne prísl.