nepochopenie -ia s. nedostatok pochopenia, neporozumenie: stretnúť sa s n-ím, naraziť na n.
II. nepochybne čast. vyj. veľký stupeň istoty, iste, nesporne: n. sú tu aj iné dôvody
I. prísl.: n. zistiť;
nepochybnosť -i ž.
nepochybný príd. kt. vylučuje pochybnosť, istý, nesporný: n. dôkaz, príznak;
nepoctivo prísl.;
nepoctivý príd. nestatočný, nečestný: n. pracovník, predaj, n-é konanie;
nepočetnosť -i ž.
II. nepočujúci m. hluchý človek: škola pre n-ich
nepočuteľne prísl.: n. sa pohybovať;
nepočuteľnosť -i ž.
nepočuteľný príd. kt. sa nedá zachytiť sluchom, veľmi tichý, nečujný: n. dych;
nepočúvnosť -i ž.
nepočúvny príd. neposlušný: n-e deti;
nepočítajúc, nepočítajúc do toho Apredl.