nepodarenec -nca m. pejor. nepodarený človek, ledačina (často v nadávke)
nepodarený príd.
1. kt. sa nepodaril, nevydaril: n. výrobok, pokus
2. expr. zlý, nevychovaný, naničhodný: n. syn
nepodarkovosť -i ž. výskyt, počet chybných výrobkov
nepodarkový príd. k neživ.: n. tovar;
nepodarok -rka mn. živ. -ovia, neživ. -y m. pejor. nepodarenec, ledačina: v rodine majú n-a;
nepoddajne prísl.;
nepoddajnosť -i ž.
nepodkupne prísl.;
nepodkupnosť -i ž.
nepodkupný príd. nepodplatný: n. strážca, n-é svedomie;
nepodložene prísl.;
nepodloženosť -i ž.
nepodložený príd. nepodopretý vecne, dôkazmi ap., neodôvodnený: n-é obvinenie, správy;
nepodmienenosť -i ž.
nepodmienený príd. nezávislý od podmienok;
fyziol. n. reflex vrodený, zdedený a stály;
nepodmienečne prísl.: odsúdený na 2 roky n.
nepodmienečný príd.: práv. n. trest ktorého výkon nie je odložený, op. podmienečný;
nepodplatný príd. kt. sa nedá podplatiť, (charakterovo) pevný, nepodkupný: n. úradník, charakter
nepodstatne prísl.
nepodvratne prísl.;
nepodvratnosť -i ž.
nepodvratný príd. kt. sa nedá vyvrátiť, istý, pevný: n. dôkaz, n-á istota;
nepodarenec ‑nca m.
nepodarený; nepodarene prísl.
nepodarok GDL ‑rku mn. ‑y m.neživ.živ.; nepodarkový; nepodarkovosť ‑i ž.
nepodarok ‑rka DL ‑ovi mn.živ. ‑ovia m.
nepoddajný; nepoddajne prísl.; nepoddajnosť ‑i ž.
nepodkupný; nepodkupne prísl.; nepodkupnosť ‑i ž.
nepodložený; nepodložene prísl.; nepodloženosť ‑i ž.
nepodmienený; nepodmienene prísl.; nepodmienenosť ‑i ž.
nepodmienečný; nepodmienečne prísl.
nepodplatný; nepodplatne prísl.; nepodplatnosť ‑i ž.
nepodstatný; nepodstatne prísl.; nepodstatnosť ‑i ‑í ž.
nepodvratný; nepodvratne prísl.; nepodvratnosť ‑i ž.