neodborne prísl.;
neodbornosť -i ž.
neodborník -a mn. -ci m. kto o niečom nemá odb. vedomosti, laik;
neodborníčka -y -čok ž.
neodbytne prísl.;
neodbytnosť -i ž.
neodbytný príd. kt. sa nedá odohnať, dotieravý: n. obdivovateľ, n-é myšlienky;
neodborník ‑a mn. ‑ci m.; neodborníčka ‑y ‑čok ž.
neodborný; neodborne prísl.; neodbornosť ‑i ž.
neodbytný; neodbytne prísl.; neodbytnosť ‑i ž.