naučiť dok.
1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť: n. (deti) písať, n. pravopis, n. po anglicky, n. hrať na klavíri
2. učením vštepiť návyk, vlastnosť, navyknúť na niečo: n. (deti) poriadku, na poriadok, n. poslúchať;
expr. veď ťa ja n-m! pohrozenie
● expr. n-m ťa po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku
náukovo prísl.
náukový príd.;
náušnička -y -čiek ž. zdrob.
Nauru neskl.s. (štát); Nauručan ‑a mn. ‑ia m.; Nauručanka ‑y ‑niek ž.; nauruský
naukladať ‑á ‑ajú dok.
nauvažovať sa ‑uje ‑ujú dok.
naučenie ‑ia ‑í s.
naúzko ‑užšie prísl.
naúčať ‑a ‑ajú dok.nedok.
naúčtovať ‑uje ‑ujú dok.
náuka ‑y náuk ž.; náukový; náukovo prísl.
náustok ‑tka/‑tku m.