nahradiť dok.
1. dať náhradu: n. škodu, stratený čas
2. dosadiť niekoho, niečo za niekoho, niečo, zastúpiť, vystriedať: n. chýbajúceho pracovníka, súčiastku;
stroje n-li ľudí;
nahraditeľnosť -i ž.
nahraditeľný príd. kt. sa dá nahradiť: n-á súčiastka;
náhradkový príd.: n. materiál
náhradníčka -y -čok ž.;
náhradnícky príd. i prísl.
nedok. nahrádzať -a, nahradzovať
náhrada ‑y ‑rad ž.
nahradiť ‑í ‑ia dok.
náhradka ‑y ‑diek ž.; náhradkový
náhradník ‑a mn. ‑ci m.; náhradníčka ‑y ‑čok ž.; náhradnícky
náhradný; náhradne prísl.
nahrádzať ‑a ‑ajú, nahradzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.