moralizovať nedok. posudzovať al. poúčať z hľadiska prísnej až prepiatej morálky: prázdne m-nie
moralizátor -a m. moralista (význ. 2);
moralizátorsky prísl.;
moralizátorský príd.;
moralizátorstvo -a s.
moralizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
moralizátor ‑a m.; moralizátorka ‑y ‑riek ž.; moralizátorský; moralizátorsky prísl.; moralizátorstvo ‑a s.