moralistický príd.;
moralisticky prísl.
moralistka -y -tiek ž.;
moralizátor -a m. moralista (význ. 2);
moralizátorsky prísl.;
moralizátorský príd.;
moralizátorstvo -a s.
moralizovať nedok. posudzovať al. poúčať z hľadiska prísnej až prepiatej morálky: prázdne m-nie
morálka -y -lok ž.
1. chápanie ľudského správania z hľadiska rozlišovania dobra a zla; sústava zásad a noriem správania sa ľudí v spoločnosti, mravnosť, etika; v kresť. chápaní odbor teológie, kt. sa zaoberá ľudskými činmi z hľadiska dosiahnutia večného cieľa
2. svedomitosť v dodržiavaní povinností: zlepšiť (pracovnú) m-u
morálne prísl.;
morálnosť -i ž.
morálny príd.
1. týkajúci sa morálky; vyhovujúci morálke, mravný: m-e zásady;
m. čin, prístup
2. duchovný, op. materiálny: m-a pomoc, sila;
pren. m-e opotrebenie stroja jeho zastaranie z hľadiska súčasnej techniky
● m-a facka výčitka, zahanbenie; prehra;
moralista ‑u m.; moralistka ‑y ‑tiek ž.; moralistický; moralisticky prísl.
moralizátor ‑a m.; moralizátorka ‑y ‑riek ž.; moralizátorský; moralizátorsky prísl.; moralizátorstvo ‑a s.
moralizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
morálka ‑y ‑lok ž.
morálny; morálne prísl.; morálnosť ‑i ž.