mena -y mien ž. peňaž. sústava istého štátu: cudzia, domáca m., stabilizácia m-y;
meňavo prísl.;
meňavosť -i ž.
menčestrový príd.: m-é nohavice
menčestráky -ov m. pomn. subšt. menčestrové nohavice
mendícky príd.
menejcennosť -i ž.: komplex m-i
menejcenný príd. majúci menšiu hodnotu, závažnosť, ako je zvyčajné: m. tovar, m-é dielo;
meninový príd.: m. vinš
menisto prísl.
meniť nedok.
1. robiť z niečoho, niekoho niečo iné, nové: m. prírodu, m. postoje, m. človeka;
m. púšť na úrodnú pôdu
2. nahrádzať niečím iným (toho istého druhu), striedať: m. si šaty, m. obrus, m. priateľov;
m. farby striedavo blednúť a červenieť i fraz. byť vzrušený
3. dávať jednu vec za inú, zamieňať: m. byt, m. šilingy za koruny;
nem-l by s nikým je spokojný
● to na veci nič nem-í;
m. kabát, dres zištne sa prispôsobovať
menlivo prísl.;
menlivosť -i ž.
menlivý príd. kt. sa mení, podlieha zmenám, premenlivý; vrtkavý, kolísavý: m-é farby;
m-é podmienky;
m-é šťastie;
menne prísl.
menný príd. k 1: m. register, op. vecný;
gram. m-é skloňovanie, m. tvar;
meno -a mien s.
1. slovné označenie niekoho, niečoho, pomenovanie, názov: osobné m. meno a priezvisko;
krstné (rodné) m. prijaté pri krste (zápise);
miestne m.;
poznať niekoho iba podľa m-a nie osobne;
gram. → podstatné, → prídavné m.;
pren. významné m-á našej literatúry osobnosti
2. (dobrá) povesť, vážnosť: kaziť niekomu dobré m.
3. hovor. meniny: blahoželať niekomu na m., na m-a
menovať nedok. i dok.
1. uvádzať, uviesť menom; označovať, označiť menom: m. niekoho na prvom mieste;
m. mestá;
admin. všetci m-ní (účastníci) nech sa hneď hlásia
2. iba nedok. kniž. volať, nazývať: m. veci pravým menom
3. vhodnejšie vymenúvať, vymenovať: m. niekoho za predsedu;
dostať m-nie vymenovanie;
// menovať sa nedok. kniž. volať sa, nazývať sa: ako sa m-š?
menovitý príd. odb. zodpovedajúci číselným údajom: m-é napätie na kt. bolo elektr. zariadenie konštruované (nominálne);
m-á hodnota nominálna;
tech. m. výkon normálny;
menovkyňa -e -kýň ž.
menový príd.: m-á jednotka;
m-á rozluka rozdelenie býv. česko-slovenskej meny
menšinový príd.: m-é nadpráva
menštruácia -ie ž. periodické krvácanie z maternice, perióda;
menštruačný príd.
mentálne prísl.: m. zaostalý
mentálny príd. rozumový, myšlienkový, duševný: m-a úroveň, m-e poruchy;
mentiekový príd.
mentolový príd.: m-é cukríky
mentorovať nedok. (často a nevhodne) poúčať, karhať: m. deti, prázdne m-nie
mentorský príd.: m. postoj;
mentorsky prísl.;
mentorstvo -a s. (časté a neúspešné) poúčanie, karhanie
menuetový príd.
opak. menúvať -a
menza -y menz ž. (študentská) stravovňa;
menzový príd.
meňavý; meňavo prísl.; meňavosť ‑i ž.
menáž, mináž ‑e ž.
menčester ‑tru L ‑i m.; menčestrový
menej čísl.neskl.prísl.
menejcenný; menejcenne prísl.; menejcennosť ‑i ž.
Mengusovce ‑viec mn.pomn.ž.; Mengusovčan ‑a mn. ‑ia m.; Mengusovčanka ‑y ‑niek ž.; mengusovský
meniareň ‑rne ‑í ž.
menič ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
meniskus ‑u/‑ku m.
menistý; menisto prísl.
menlivý; menlivo prísl.; menlivosť ‑i ž.
meno ‑a mien s.; menný; menne prísl.
menoslov ‑u m.
menovať ‑uje ‑ujú dok.nedok. (uvádzať menom, volať); menovať sa dok.nedok.
menovateľ GA ‑a D ‑u/‑ovi L ‑i mn. ‑e/‑ia A ‑e/‑ov m.
menovitý; menovite prísl.
menovka ‑y ‑viek ž.
menšenec GA ‑nca DL ‑u mn. ‑e m.
menševizmus ‑mu m.; menševik ‑a mn. ‑ci m.; menševický
menšiteľ GA ‑a D ‑u/‑ovi L ‑i mn. ‑e/‑ia A ‑e/‑ov m.
menštruácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; menštruačný
mentalita ‑y ž.
mentálny; mentálne prísl.
mentieka [‑ť‑] ‑y ‑tiek ž.; mentiekový
mentor ‑a m.; mentorský; mentorsky prísl.; mentorstvo ‑a s.
mentorovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
menu [‑ü] neskl.s.
menúvať ‑a ‑ajú dok.nedok.