licenciovať -iuje nedok. i dok. dať, udeľovať, udeliť niekomu licenciu: l. spoločnosť, firmu;
l-iovaná banka ktorá dostala licenciu
licenčne prísl.
licho prísl.
lichobežník -a m. geom. štvoruholník s dvoma rovnobežnými a dvoma rôznobežnými stranami: (ne)rovnoramenný l.;
lichobežníkový príd.: l. tvar
lichotivo prísl.
lichotnica -e -níc ž.;
lichotnícky príd. i prísl.
lichvový príd.: l. mor;
l. jarmok
lichôtka -y -tok ž. vyjadrenie uznania, ocenenia, obdivu (aj nezaslúženého), zalichotenie, kompliment: l-y jej dobre padnú
lichý príd. kniž. prázdny, nepodstatný; klamný: l-é nádeje, výhovorky;
licitačný príd.: l. predaj
licitácia -ie ž. dražba;
líce -a líc s.
1. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: červené, plné, opuchnuté l-a;
mať jamky na l-ach, priložiť pušku k l-u
2. vrchná, vonkajšia strana predmetov, obyč. plochých, op. rub, opak: látka je na l-i lesklá, obrátiť rukáv na l.
● l-a ako ruža, ako pivónia červené;
l-a mu horia je rozpálený;
l. a rub niečoho kladná i záporná stránka;
lícovať nedok.
1. tech. určovať a vyrovnávať odchýlky súčiastok na docielenie požadovaného uloženia: l. závity
2. stav. dávať prvky staviva do jednej roviny
líčko -a -čok s. zdrob. k 1
Ličartovce ‑viec mn.pomn.ž.; Ličartovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ličartovčanka ‑y ‑niek ž.; ličartovský