lup2 -u m.
1. zbíjanie, zbojstvo, zboj: vydať sa na l.
2. lúpežou získaná, ulúpená vec, korisť: držať v rukách celý l.
lupeňovito prísl.
lupeňovitý príd. majúci lupene al. ich tvar;
lupeňový príd.;
lupienkový1 príd.
lupienkový2 príd.: l-á pílka
lupička -y -čiek ž.;
lupičský príd.: l-á banda;
lupičstvo -a s.
lúpaný príd. zbavený vrchnej vrstvy, kôry, obalu ap.: l. hrach
lúpačkový príd.: l-á radlica
lúpežne prísl.
lúpežnícky príd. i prísl.;
Lupoč ‑e ž.; Lupočan ‑a mn. ‑ia m.; Lupočianka ‑y ‑nok ž.; lupočiansky
lup cit.
lup ‑u m. (zbojstvo; korisť)
lupa ‑y lúp ž.
lupeň ‑a m.; lupeňový; lupienok ‑nka m.; lupienkový
lupeňovitý; lupeňovito prísl.
lupienka ‑y ‑nok ž.; lupienkový
lupina ‑y ‑pín ž.
lupič ‑a m.; lupička ‑y ‑čiek ž.; lupičský; lupičstvo ‑a s.
lupkať ‑á ‑ajú dok.nedok.
lupnúť ‑e ‑ú ‑pol dok.
lupáčik ‑a m. (pečivo)
lúpareň ‑rne ‑í ž.
lúpať ‑e dok.nedok.neos.os.s. (bolieť)
lúpež ‑e ‑í ž.; lúpežný; lúpežne prísl.
lúpežiť ‑í ‑ia dok.nedok.
lúpežník ‑a mn. ‑ci m.; lúpežnícky príd.prísl.; lúpežníctvo ‑a s.
lúpiť ‑i ‑ia dok.nedok.