kľučiarka -y -rok ž.;
kľučiarsky príd.
kľúč -a m.
1. nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k-e od bytu, patentný k., zatvoriť (dvere) k-om, na k.
2. nástroj na uťahovanie a manipuláciu (so skrutkou ap.): maticový k.;
→ francúzsky k.
3. pomôcka na rozlúštenie, vysvetlenie al. určenie niečoho: šifrovací k.;
botanický k. na určovanie rastlín;
hud. notový k. určujúci tónovú výšku nôt v osnove
4. elektrotech. telegrafný, telefónny k. spínač prúdového okruhu
5. prostriedok na získanie ap. niečoho: k. k vedomostiam, k úspechu, k tajomstvu
● postaviť, dostať (dom) na k. úplne hotový, pripravený na používanie;
kľúčik -a m. zdrob.
kľúčový príd.
1. ku kľúč (význ. 1): k-á dierka;
k-á služba
2. kt. má zákl. význam, rozhodujúci, najdôležitejší: k. problém, k. priemysel;
k-á úloha;
Kľúčovec ‑vca m.; Kľúčovčan ‑a mn. ‑ia m.; Kľúčovčanka ‑y ‑niek ž.; kľúčovecký kľúčovský
Kľúčové ‑ého s.; Kľúčovčan ‑a mn. ‑ia m.; Kľúčovčanka ‑y ‑niek ž.; kľúčovský
kľuckať ‑á ‑ajú dok.nedok.
kľučiar ‑a m.; kľučiarka ‑y ‑rok ž.; kľučiarsky
kľučka ‑y ‑čiek ž.
kľučkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
kľúč ‑a m.; kľúčový, kľúčny; kľúčik ‑a m.
kľúčenka ‑y ‑niek ž.