krčiť nedok.
1. robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: k. si šaty
2. ohýbať, zohýbať: k. nohu v kolene
● expr. k. → nos(om) nad niečím;
k. plecami prejavovať nerozhodnosť, bezmocnosť ap.;
// krčiť sa
1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby, krkvať sa, húžvať sa: látka sa k-í
2. ohýbať sa, zohýnať sa, hrbiť sa: k. sa nad šitím
3. byť učupený, prikrčený, čupieť: k. sa v kútiku;
pren. v doline sa k-í dedinka;