kruh -u m.
1. geom. plocha ohraničená kružnicou
2. útvar podobný kruhu al. kružnici; koleso: olympijské k-y, nakresliť k., stáť v k-u;
k-y pod očami tmavšie priehlbiny;
geogr. → polárny k.
3. predmet v podobe kruhu al. kružnice, koleso: drôtený k., cvičenie s k-om s obručou;
hrnčiarsky k.;
k-y gymnastické náradie
4. iba jedn. skupina ľudí spojená rodinnými, priateľskými al. záujmovými zväzkami: rodinný k.;
k. milovníkov umenia
5. iba mn. kruhy skupina ľudí spojená profesionálnymi záujmami, najmä jej predstavitelia: finančné, cirkevné k-y
● kniž. začarovaný, bludný k. situácia bez východiska;
k. sa uzavrel a) vec sa zavŕšila, skončila b) ukázala sa súvislosť začiatku a konca niečoho;
kruhovitosť -i ž.
kruhový príd. k 1, 2: k-á základňa;
k-á píla v podobe kruhu;
motor. k. objazd do kruhu;
kruhovitý; kruhovito, kruhovite prísl.; kruhovitosť ‑i ž.