inštruktor -a m. kto inštruuje: lyžiarsky i., i. amatérskeho krúžku;
inštruktorka -y -riek ž.;
inštruktorský príd.: i. zbor
inštruktáž -e ž. inštruovanie: vstupná, masová i.;
poskytnúť i.
□ d(áv)ať i. inštruovať;
inštruktážny príd.: i. film, i-a príručka
inštrument -u m. nástroj: i. hudobníka;
hovor. stavbárske i-y
inštrumentačný príd.: i-é umenie
inštrumentácia -ie ž. rozpísanie hud. skladby na jednotlivé nástroje orchestra: džezová i.;
inštrumentál -u L -i mn. -y m. gram. 7. pád (v skloňovaní);
inštrumentálny príd. týkajúci sa (hud.) nástrojov, nástrojový: i-a hudba predvádzaná na hud. nástrojoch, op. vokálna
inštrumentálový príd.: i-á prípona
inštrumentár -a m. kto podáva operujúcemu lekárovi nástroje;
inštrumentárka -y -rok ž.
inštruovať -uuje nedok. i dok. d(áv)ať inštrukcie: i. brigádnikov, účastníkov kurzu
inštrukcia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; inštrukčný
inštruktor ‑a m.; inštruktorka ‑y ‑riek ž.; inštruktorský
inštruktáž ‑e ‑í ž.; inštruktážny
inštruktívny; inštruktívne prísl.; inštruktívnosť ‑i ž.
inštrument ‑u Imn. ‑tmi m.
inštrumentalista ‑u m.
inštrumentácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; inštrumentačný; inštrumentačne prísl.
inštrumentál ‑u L ‑i mn. ‑y m.; inštrumentálový
inštrumentár ‑a m.; inštrumentárka ‑y ‑rok ž.
inštruovať ‑uuje ‑uujú dok.nedok.