// infikovať sa získa(va)ť, dost(áv)ať infekciu: i. sa chrípkou;
pren. i. sa strachom
infiltračný príd.
infiltrácia -ie ž. odb. pomalé vnikanie, presakovanie cez póry dovnútra niečoho: i. škodlivín do pôdy; i. cudzorodej látky do tkaniva;
pren. i. cudzích jazykových prvkov;
infinitív -u m. gram. neurčitok;
infinitívny príd.
infikovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; infikovať sa
infiltrovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
infiltrácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; infiltračný
infinitív ‑u m.; infinitívny