improvizačný príd.: i-é schopnosti
improvizovať nedok. i dok. uskutočňovať, uskutočniť bez prípravy; pripravovať, pripraviť narýchlo (i nedokonale): herec, hudobník i-je na danú tému;
i-ný rozhovor;
i. obed
improvizácia -ie ž. improvizovanie: hudobná, tanečná i.;
improvizátor -a m. kto improvizuje
improvizovaný; improvizovane prísl.; improvizovanosť ‑i ž.
improvizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
improvizácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; improvizačný; improvizačne prísl.
improvizátor ‑a m.; improvizátorka ‑y ‑riek ž.; improvizátorský