ihla -y ihiel/ihál ž.
1. nástroj s hrotom a uškom (z tenkého oceľového drôtu) určený na šitie: tupá, strojová i.;
navliecť niť do i-y
2. nástroj al. súčiastka v tvare ihly: gramofónová, magnetická i.;
výtvar., typ. suchá i. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrýva do kovovej dosky; jeho odtlačok
● byť, sedieť ako na i-ách byť nepokojný, netrpezlivý;
→ hľadať i-u v kope sena;
→ šiť horúcou i-ou;
ihlan -a/-u m. geom. mnohosten, ktorého základňou je mnohouholník a bočnými stenami sú trojuholníky so spoločným vrcholom; takýto tvar: zrezaný i., pravidelný šesťboký i.;
opracovať kamene do i-a;
ihlanovitý príd. majúci podobu ihlana: i. stan, pomník
ihlanový príd.: i-á plocha;
ihlanček -a m. zdrob.
ihla ‑y ihiel ž.; ihlový; ihielka ‑y ‑lok ž.
ihlan ‑a/‑u m.; ihlanový; ihlanček ‑a m.