idea -ey D a L -ei mn. -ey ž.
1. myslená predstava o niečom, myšlienka, nápad; úmysel, plán: to je dobrá i.;
→ fixná i.
2. výsledok myslenia ako odraz konkrétnej al. abstraktnej skutočnosti, pojem, predstava: i. dobra a zla, i. rovnosti;
národné, revolučné i-y;
filoz. celostný súbor pojmových obsahov: Hegelova absolútna i.
3. vedúci obsahový prvok diela, myšlienka (význ. 5): základná i. diela;
idealisticky prísl.
idealistický príd.: i. svetonázor;
idealistka -y -tiek ž.;
idealizačný príd. k 1: i. pátos
idealizmus -mu m.
1. filoz. smer vychádzajúci z prvotnosti duchovného, ideálneho princípu, op. materializmus
2. nezištné nadšenie za ideály, oduševnenie: mladí sú naplnení i-om;
idealizovať nedok. i dok. prikrášľovať, prikrášliť: i. skutočnosť, postavu v románe
idealizácia -ie ž.
1. idealizovanie: i. skutočnosti
2. filoz. tvorenie ideálneho v zobrazení objektívneho sveta, abstrakcia: bod je i.;
ideálne prísl.;
ideálnosť -i ž.
ideálny príd.
1. majúci vlastnosti ideálu (význ. 2): i. muž, i. spôsob, i-e podmienky
2. jestvujúci iba vo vedomí, neskutočný, abstraktný: i-e zobrazenie priestoru, i. cieľ;
idea ‑ey DL ‑ei mn. ‑ey ‑eí ž.; ideový; ideovo prísl.; ideovosť ‑i ž.
idealizmus ‑mu m.; idealista ‑u m.; idealistka ‑y ‑tiek ž.; idealistický; idealisticky prísl.
idealizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
idealizácia ‑ie ž.; idealizačný
ideál ‑u L ‑i mn. ‑y m.
ideálne [‑n‑] ‑eho s.
ideálny; ideálne prísl.; ideálnosť ‑i ž.