hvizdák -a mn. N a A -y m. svišť
hvižďať -í -ia -žď/-i! nedok. vydávať hvízdavé zvuky (pri pohybe), svišťať: bič h-í (vzduchom), vietor h-í;
expr. strely h-ia
hvízdať -a nedok.
1. vydávať vysoký prenikavý zvuk, pískať: vietor h-a, guľky h-jú;
drozd h-a
2. utvárať prenikavý zvuk zošpúlenými perami al. fúkaním do štrbiny, pískať; tak tvoriť melódiu: h. na píšťale, na prstoch;
h. si pesničku;
h. na psa s cieľom privolať ho
● expr. → naučím ťa po kostole h.;
a → ďalej sa h-a;
expr. teraz si môže h. pokazil, zhoršil si situáciu;