horný príd. ležiaci, umiestnený hore, vyššie, vrchný, op. dolný: h-é zuby;
h. koniec dediny vyšný;
odb. h-é končatiny ruky;
h-á hranica maximálna;
h. tok rieky bližšie k prameňu;
hist. H-é Uhorsko približne dnešné Slovensko;
(britská) H-á snemovňa (lordov)
● h-ých desaťtisíc najbohatšia vrstva spoločnosti
hôrny príd.: h-e jahody horské;
h-i chlapci zbojníci;
Horný Badín ‑ého ‑a L ‑om ‑e m.; Hornobadínčan ‑a mn. ‑ia m.; Hornobadínčanka ‑y ‑niek ž.; hornobadínsky
Horný Bar ‑ého ‑u L ‑om ‑e m.; Hornobarčan ‑a mn. ‑ia m.; Hornobarčanka ‑y ‑niek ž.; hornobarský
Horný Hričov ‑ého ‑a m.; Hornohričovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hornohričovčanka ‑y ‑niek ž.; hornohričovský
Horný Kalník ‑ého ‑a L ‑om ‑u m.; Hornokalníčan ‑a mn. ‑ia m.; Hornokalníčanka ‑y ‑niek ž.; hornokalnícky
Horný Lieskov ‑ého ‑a m.; Hornolieskovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hornolieskovčanka ‑y ‑niek ž.; hornolieskovský
Horný Pial ‑ého ‑u L ‑om ‑e m.; Hornopialčan ‑a mn. ‑ia m.; Hornopialčanka ‑y ‑niek ž.; hornopialsky
Horný Tisovník ‑ého ‑a L ‑om ‑u m.; Hornotisovníčan ‑a mn. ‑ia m.; Hornotisovníčanka ‑y ‑niek ž.; hornotisovnícky
Horný Vadičov ‑ého ‑a m.; Hornovadičovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hornovadičovčanka ‑y ‑niek ž.; hornovadičovský