hornatosť -i ž.
horniacky príd. i prísl.
horniačka -y -čok ž.;
hornouhorský príd. hist. k Horné Uhorsko: h-é mestá
horný príd. ležiaci, umiestnený hore, vyššie, vrchný, op. dolný: h-é zuby;
h. koniec dediny vyšný;
odb. h-é končatiny ruky;
h-á hranica maximálna;
h. tok rieky bližšie k prameňu;
hist. H-é Uhorsko približne dnešné Slovensko;
(britská) H-á snemovňa (lordov)
● h-ých desaťtisíc najbohatšia vrstva spoločnosti
hôrny príd.: h-e jahody horské;
h-i chlapci zbojníci;
Horné obdokovce ‑ých ‑viec mn.pomn.ž.; Hornoobdokovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hornoobdokovčanka ‑y ‑niek ž.; hornoobdokovský
Horné orešany ‑ých ‑šian L ‑ých ‑och m.mn.pomn.; Hornoorešanec ‑nca m.; Hornoorešianka ‑y ‑nok ž.; hornoorešiansky
Horné otrokovce ‑ých ‑viec mn.pomn.ž.; Hornootrokovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hornootrokovčanka ‑y ‑niek ž.; hornootrokovský