hora -y hôr ž.
1. väčší súvislý porast stromov, les: ihličnatá, buková, hustá h.;
zablúdiť v h-e
2. vrch (obyč. porastený stromami): vysoká h., ísť sa lyžovať do hôr;
pren. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba, kopa: h-y snehu, starostí
● rásť ako → drevo v h-e;
chlap ako h. urastený;
nosiť → drevo do h-y;
→ láska h-y prenáša;
za h-ami za dolami ďaleko;
sľubovať hory-doly všetko, veľa;
ako sa do h-y volá, tak sa z h-y ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu;
expr. (hreší, klame,) až sa h-y zelenajú veľmi;
horák -a m. zariadenie na spaľovanie kvapalinových al. plynných palív: h. lampy, plynový h.
horársky príd.;
horárstvo -a s. zamestnanie horára
Horácius (lat. Horatius) ‑cia m.
hora ‑y hôr ž.; horský, hôrny; Horská služba; horička ‑y ‑čiek ž.
horák ‑a m.
horár ‑a m.; horárka ‑y ‑rok ž.; horársky; horárstvo ‑a s.
horáreň ‑rne ‑í ž.