hobeľ -bľa m. hovor. udieranie niečou zadnou časťou tela o zem ako žart. pocta al. trest;
obyč. iba v spoj. dať, dostať h-a;
h-a mu!
hobľovací príd. určený na hobľovanie: h. stroj;
h-ia stolica hoblica
hobľovačka -y -čiek ž. hovor. hobľovací stroj: stolová h.
hobojistka -y -tiek ž.
hobojový príd.: h-é sólo
hobrový príd.
hobeľ ‑bľa m.
hoblica ‑e ‑líc ž.
hoblík ‑a m.; hoblíkový; hoblíček ‑čka m.
hobľovačka ‑y ‑čiek ž.
hobľovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
hobojista ‑u m.; hobojistka ‑y ‑tiek ž.
hoby, hobby [hobi] neskl.s.