hl zn. hektoliter
hľa cit. vyj. upozornenie, poukázanie na niekoho, niečo, ľa, ľaľa, aha: h., tam je cesta;
h., aký múdry!
hľadáčik -a m. opt. zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu
hľadačka -y -čiek ž.;
hľadačstvo -a s.: umelecké h.;
hľadať nedok.
1. usilovať sa nájsť: h. knihu, huby, poklad
2. usilovať sa získať, dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. prácu, byt, pomoc
3. pátrať po niečom, zisťovať: h. vinníka, pravdu, cestu
● h. ihlu v kope sena mať malú nádej niečo nájsť;
h. včerajší deň márne, zbytočne hľadať;
(niekto, niečo) tu nemá čo h. nepatrí sem;
čo tu h-š? a) čo chceš! b) nie si tu vítaný;
obyč. iron. kto čo h-á, nájde zaslúži si to, čo ho postihlo;
→ vrana k vrane sadá (, rovný rovného si h-á);
opak. hľadávať -a
hladiaci príd. určený na hladenie: h. stroj;
h-a doska žehliaca
hľadieť -í nedok.
1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim;
nechápavo h.;
h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore);
h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi;
vpravo, vľavo h-ď! povely;
pren. okná h-ia do dvora sú obrátené
2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze
3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu;
takto h-í na vec
4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť;
h-ď, aby si prišiel načas!
5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok
● expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene;
h. ako → hrom do buka, duba;
h. → smrti do tváre;
h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo;
nič → dobré mu z očí neh-í;
→ darovanému koňovi neh-ď na zuby;
// hľadieť si starať sa, dbať: h. si domácnosti
● h. si svojho nemiešať sa do cudzích vecí;
opak. hľadievať -a
opak. hladievať -a
opak. hľadievať si
hľadisko -a -dísk s.
1. východisko posudzovania, náhľad, stanovisko: osobné, politické h., posudzovať niečo zo svojho h-a
2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: h. v divadle, kine;
hladkosť -i ž.
hladký príd.
1. na povrchu bez drsnosti, hrboľov, op. drsný: h-á doska, pleť
2. nie hrubozrnný, jemný: h. krém;
h-á múka jemne mletá, op. hrubá
3. majúci jednoduchú podobu, bez ozdôb, prostý: h. účes;
h-á látka bez vzorky;
h-é očká (pri pletení) jednoduché, nie obrátené
4. kt. je bez prekážok, nerušený, ľahký: h. chod motora, h. priebeh
hladný príd.
1. majúci pocit hladu, lačný, op. sýty: h. človek, pes;
byť h.,
2. túžiaci po niečom, žiadostivý: h. po láske, vedomostiach;
pren. pozerať h-mi očami
3. expr. chamtivý, zažiadaný: h. na peniaze, za peniazmi
4. hovor. nekŕmený: h-á hus
● h. ako vlk, h., že by aj klince pojedol veľmi;
sýty h-ému neverí;
hladomor -u m. hromadné umieranie od hladu
hladomorňa -e ž. v min. väzenie pre odsúdených na smrť hladom
hladošský príd.
hladovkárka -y -rok ž.
hlahol -u m. kniž. hlaholenie: h. zvonov
hlaholský príd.: h-é písmo
hlas -u m.
1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.;
poznať niekoho po h-e;
mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať;
zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom
2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ
3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.
4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky
5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov
● h. ako zvon zvučný;
mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý;
vnútorný h. vedomie, svedomie;
h. krvi vedomie príbuznosti;
h. citu, rozumu cit, rozum;
poslúchať h. srdca spravovať sa citom;
pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať;
kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas;
psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;
hlásateľka -y -liek ž.;
hlásateľský príd.
hlásič -a m. automatický prístroj na hlásenie: požiarny h.
opak. hlásievať -a
opak. hlásievať sa
hlasisko -a s., v jedn. i m. zvel.
// hlásiť sa
1. úradne oznamovať niečo o sebe; prihlasovať sa: h. sa na polícii, u riaditeľa;
h. sa do telefónu;
pren. zima sa h-i prejavuje sa
2. prihlasovať sa na vykonávanie niečoho: h. sa na dobrovoľné darcovstvo krvi;
h. sa do kurzu
3. dožadovať sa, domáhať sa, uchádzať sa: h. sa o svoje práva, o prácu;
h. sa o slovo chcieť prehovoriť i fraz. upozorňovať na seba;
žiak sa h-i zdvihnutím ruky upozorňuje na seba
4. (verejne) prejavovať kladný postoj, priznávať sa: h. sa k rodine, k svojmu presvedčeniu
● h. sa k životu prejavovať aktivitu;
hlasitosť -i ž.
hlasivkový príd.
hláskoslovie -ia s. lingv. disciplína skúmajúca hlásky;
hláskoslovný príd.: h-é zmeny, h. zákon
hláskovať nedok. vyslovovať po hláskach: h. slovo, meno
hláskový príd.: h-á sústava;
hlasnosť -i ž.
hlasovo prísl.: h. indisponovaný;
hlasový príd.: h-é orgány, h. fond;
hlava -y hláv ž.
1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí ho h., hučí mu v h-e;
je o h-u vyšší;
sťať h-u popraviť sťatím
2. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y;
pracovať h-ou duševne;
mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý
3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho;
ručiť svojou h-ou
4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u
5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny
6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky;
mačacie h-y dlažbové kamene
7. kniž. kapitola (v knihe)
● expr. h. ako koleno lysá;
expr. beží, uteká ako bez h-y rýchlo, v rozrušení;
chrániť, opatrovať niekoho, niečo ako oko v h-e úzkostlivo;
expr. dubová, zadebnená h. hlupák;
expr. na h-u padnutý hlúpy;
mať → tvrdú h-u;
mať → jasnú h-u;
mať v h-e byť podnapitý;
krúti, točí sa mu h. má závrat;
h. sa mu ide rozskočiť silno ho bolí;
→ krútiť h-ou nad niečím;
→ vešať h-u;
h-u hore! maj(te) odvahu;
to si → vyhoď z h-y! robiť si → ťažkú h-u z niečoho;
→ stratiť h-u;
→ prerásť niekomu cez h-u;
mať niečoho vyše h-y priveľa;
nevie, kde mu h-a stojí má veľa roboty;
vziať si niečo do h-y zaumieniť si;
expr. vbiť, vtĺcť, nabiť niekomu niečo do h-y a) nanútiť názor b) naučiť;
expr. vybiť, vytĺcť niekomu niečo z h-y naliehavo vyhovoriť;
expr. otrepať, omlátiť, obúchať niečo niekomu o h-u dôrazne, zlostne pripomenúť;
umývať h-u niekomu hrešiť;
sypať si popol na h-u kajať sa;
expr. mať → maslo na h-e;
→ lámať si h-u s niečím, nad niečím;
nejde mu to do h-y nechápe to;
niečo mu → vŕta v h-e;
od h-y po päty celý; celkom;
niečo nemá ani h-u (-y), ani pätu (-y) nemá zmysel, je zmätené;
pchať, strkať h-u do piesku (ako pštros) nebrať na vedomie skutočnosť: nemať strechu nad h-ou, nemať kde h-u skloniť, zložiť nemať byt, domov;
strecha mu horí nad h-ou;
poraziť (nepriateľa) na h-u úplne;
(bola tam) h. na h-e ľudia sa tiesnili;
biť h.-nehlava bez rozmyslu;
expr. čo sa na h-u postaví, môže sa aj na h-u postaviť aj proti jeho vôli;
ani → vlas na h-e sa mu neskrivil;
ísť h-ou proti múru chcieť premôcť neprekonateľné (prekážky);
h-ou múr neprerazíš je zbytočné plytvať silami;
kto nemá v h-e, má v pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu;
od h-y ryba smrdí nedostatky sú vo vedení;
hlavaj -a m. expr. hlaváň
hlavaňa -e ž.
hlavatosť -i ž.
hlavatý príd. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, vzdorovitý: h-é dieťa;
hlavičkovať nedok. hovor. hrať hlavou (vo futbale)
hlavičkový príd.: h. papier s vytlačenou hlavičkou;
hlavisko -a -vísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
hlávkový príd. k 2: h. šalát;
I. vetná prísl. hlavné je: h., že máme čo jesť
II. čast. najmä, predovšetkým: číta h. klasikov
hlavnička -y -čiek ž. zdrob.
I. príd.
1. najdôležitejší, základný; ústredný, op. vedľajší; pobočný: h. dôvod, činiteľ, h-á myšlienka (diela), h-é mesto;
h. závod;
h-á stanica;
h-á výhra najvyššia;
lingv. h-á veta gramaticky nezávislá od inej;
h. stan, h-é veliteľstvo;
h. rozhodca
2. hierarchicky najvyšší, vedúci: h-á redakcia, h. inžinier, kuchár
● mať h-é slovo rozhodujúci vplyv
hľa cit.
hláč ‑a ANmn. ‑e m.
hľadač ‑a mn. ‑i m.živ.; hľadačka ‑y ‑čiek ž.; hľadačský; hľadačstvo ‑a s.
hľadač ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
hľadáčik ‑a m.
hľadať ‑á ‑ajú dok.nedok.
hľadávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
hladiareň ‑rne ‑í ž.
hladič ‑a m.
hladička ‑y ‑čiek ž.
hladidlo ‑a ‑diel s.
hľadieť ‑í ‑ia ‑el dok.nedok.; hľadieť si
hladievať ‑a ‑ajú dok.nedok. (žehliť, vyrovnávať)
hľadievať ‑a ‑ajú dok.nedok. (pozerať); hľadievať si
hladina ‑y ‑dín ž.
hľadisko ‑a ‑dísk s.; z hľadiska Gpredl.
hladiť ‑í ‑ia dok.nedok.
hladkať ‑á ‑ajú dok.nedok.
hladkávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
hladký; hladko prísl.; hladkosť ‑i ž.
hladný; hladno, hladne prísl.
hladomor ‑u m.; hladomorný
hladomorňa ‑e ‑í ž.
hladovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
Hladovka ‑y ž.; Hladovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hladovčanka ‑y ‑niek ž.; hladovský
hladovka ‑y ‑viek ž.
hlahol ‑u m.
hlaholiť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.nedok.
hlas ‑u m.; hlasový; hlasovo prísl.; hlások ‑ska m.; hlasisko ‑a ‑sísk jedn.m.s.
hlásať ‑a ‑ajú dok.nedok.
hlásateľ ‑a mn. ‑ia m.; hlásateľka ‑y ‑liek ž.; hlásateľský
hlásateľňa ‑e ‑í ž.
hlásenie ‑ia ‑í s.
hlásič ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
hlásievať ‑a ‑ajú dok.nedok.; hlásievať sa
hlasista ‑u m.; hlasistický
hlasitý; hlasito, hlasite prísl.; hlasitosť ‑i ž.
hlasivka ‑y ‑viek ž.; hlasivkový
hláska ‑y ‑sok ž.; hláskový; hláskovo prísl.
hláskoslovie ‑ia s.; hláskoslovný
hláskovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
hlásny (určený na hlásenie)
hlasný; hlasno, hlasne prísl.; hlasnosť ‑i ž.
hlasovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
hlava ‑y hláv ž.; hlavový; hlavisko ‑a ‑vísk ANjedn.s.ž.
hlaváč ‑a mn. ‑i m.živ.
hlaváč ‑a ANmn. ‑e m. (ryba)
hlaváčik ‑a m.
hlavaj ‑a m.
hlavátka ‑y ‑tok ž.
hlavatý; hlavato prísl.; hlavatosť ‑i ž.
hlaveň ‑vne ‑í ž.
hlavička ‑y ‑čiek ž.; hlavičkový
hlavičkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
hlávka ‑y ‑vok ž.; hlávkový; hlávočka ‑y ‑čiek ž.
hlavne čast.prísl.st.
hlavný ‑ého m.príd.
hlavohruď ‑e ž.; hlavohrudný
hlavolam ‑u m.
hlavonožec ‑žca ANmn. ‑e m.
hĺbať ‑a ‑ajú dok.nedok.
hĺbavý; hĺbavo prísl.; hĺbavosť ‑i ž.
hĺbič ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
hĺbič ‑a mn. ‑i m.živ.
hĺbidlo ‑a ‑diel s.
hĺbka ‑y ‑bok ž.; hĺbkový; hĺbkovo prísl.
hĺbkomer ‑u/‑a L ‑e mn. ‑y m.
hĺbkotlač ‑e ž.; hĺbkotlačový
hlbočina ‑y ‑čín ž.
Hlboké nad Váhom ‑ého s.; Hlbočan VážskoHlbočan ‑a mn. ‑ia m.; Hlbočanka VážskoHlbočanka ‑y ‑niek ž.; hlbocký vážskohlbocký
hlbokomyseľný; hlbokomyseľne prísl.; hlbokomyseľnosť ‑i ž.
hlesnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.
hliadkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
hlinenák ‑a m.