diabetička -y -čiek ž.;
diabetický príd.: d-é jedlá, výrobky
diabol -bla m. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, zlý duch, čert, satan: pokušenie d-a;
pren. d. v ľudskej podobe zlý človek
● expr.: zlý ako d. veľmi;
báť sa niekoho ako d-a veľmi;
ísť, letieť, robiť ako d. rýchlo, intenzívne;
akoby ho bol d. posadol, akoby bol d. doň vošiel rozzúril sa;
byť, vystrájať ako d-om posadnutý zúriť;
zvolávať všetkých čertov-d-ov preklínať;
vyháňať čerta d-om pôsobiť na zlé zlým;
čert ako d. všetko jedno;
čert alebo d., čert-d. ktokoľvek;
pokúšať d-a, d-ovi podávať ruku vystavovať sa nebezpečenstvu;
čert, d. mu to pošepkal, našepkal, pošepol dostal zlú myšlienku;
mať d-a v tele byť a) zlý b) temperamentný;
d-om podšitý prefíkaný;
pochodiť čertov-d-ov mnohých (a bezvýsledne);
diabolsky prísl.: d. sa zasmiať;
diagnosticky prísl.
diagnostický príd.
diagnostický príd.: d-é laboratórium;
d-é testy (na zisťovanie osvojenia učiva);
diagnostik -a mn. -ci m. odborník v diagnostike;
diagnostika -y ž. lek. odbor, kt. sa zaoberá zisťovaním chorôb; zisťovanie vôbec;
diagnostikovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť diagnózu: d. osýpky, infekciu
diagonála -y -nál ž. geom. uhlopriečka;
diagonálny príd.
diakonia -ie ž. kresť. služba zameraná na starostlivosť o blížnych v núdzi
diakonka -y -niek ž. k 2
diakritický príd. rozlišovací: d-é znamienka, značky nad písmenami (napr. mäkčeň, dĺžeň)
dialektickomaterialistický príd. k dialektický materializmus
dialektický príd.: d. protiklad, d-á logika;
d. materializmus teoretická základňa marxistickej filozofie vychádzajúca z dialektickej metódy a filoz. materializmu;
dialekticky prísl.
dialektika -y ž.
1. (podľa Hegela) učenie o vývoji ducha a myslenia v 3 stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako ustavičné zjednocovanie protikladov;
materialistická d. aplikovanie týchto najvšeobecnejších zákonitostí na vývin prírody, spoločnosti a myslenia v marxistickom duchu
2. vývin al. vzájomné vzťahy podľa dialektických zákonov: d. vedy;
d. poznania a praxe;
dialektológ -a mn. -ovia m. odborník v dialektológii;
dialektológia -ie ž. jazykovedný odbor skúmajúci dialekty;
dialektologický príd.: d. atlas
dialektový príd.: d. prízvuk
diaľkarka -y -riek ž.;
diaľkarský príd.: d-á disciplína
diaľnica -e -nic ž. autostráda;
dialóg -u m. rozhovor, op. monológ: nadviazať d.;
dramatický d.;
d. medzi koalíciou a opozíciou;
diamantový príd.: d. prsteň, d. vrták;
d-á svadba 60. výročie sobáša a jeho oslava
diametrálne prísl.: d. ležiaci (bod);
d. sa rozchádzať
diametrálny príd.
1. stojaci vyhranene proti sebe, protikladný, protichodný, opačný: dva d-e postoje
diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;
diapozitívny príd.: d. materiál
diaprojektor -a L -e mn. -y m. prístroj na premietanie diapozitívov
diaspóra -y -pór ž. rozptýlenie členov národa al. cirkvi v cudzom prostredí: žiť v d-e
diatermia -ie ž. liečenie teplom z elektr. energie: chodiť na d-iu
diavýrobok -bku m. výrobok určený diabetikom (so zníženým obsahom cukru)
dichotómia -ie ž. delenie na dvoje, dvojdielnosť;
dichotomický príd.: d-é delenie
didaktický príd.
1. k didaktika: d-é metódy, zásady
didakticky prísl.
didaktizovať nedok. poúčajúco pôsobiť, poúčať: báseň je plná d-nia
diecézny príd.
dielcový príd.
dielenský príd.: d. majster;
dielnička -y -čiek ž. zdrob. k 1
dielovedúci m. kto vedie prácu v dielni, vo výr. oddelení ap.
dielčí, správ. čiastkový
dielový príd. k 1: d-á sukňa;
dienko -a -nok s. zdrob.
diera -y dier ž.
1. prázdne miesto v niečom vzniknuté porušením celistvosti, otvor: d. na kabáte, v plote;
zaplátať d-y i fraz. núdzovo si poradiť;
vyvŕtať d-u;
→ čierna d.;
→ ozónová d.
2. zvierací brloh, nora: myšacia, vlčia d.;
zaliezť do d-y;
pren. pejor. neútulné al. zastrčené miesto: bývať vo vlhkej d-e
● expr.: dostať z koláča d-u nedostať nič;
(ne)spraviť, (ne)urobiť d-u do sveta (ne)vykonať niečo významné;
schoval by sa i do → myšacej d-y;
dierisko -a -risk s., N a A jedn. i ž. zvel.
dierka -y -rok ž. zdrob.: gombíková d., nosné d-y;
dierkovaný príd. majúci dierky, perforovaný: d. plech, d-á varecha, d-é topánky
dierkovať nedok. presekávať dierkami, perforovať: d. lístky, kožu
dieročka -y -čiek ž. zdrob.;
dierovať nedok. opatrovať dierami, vyznačovať dierami, perforovať: d. tehly
dieselelektrický [dízel-] príd. využívajúci elektr. energiu získanú pomocou dieselového motora: d-á lokomotíva
dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.
1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.;
výchova, výživa d-í;
opatrovať d-i;
pren. veľké d. dôverčivý človek
2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom;
mať d-a byť rodičom;
cirk. Božie d-i
3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!
4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny
● tešiť sa ako d. veľmi;
plakať ako malé d. bez zábran;
nosí d. pod srdcom je ťarchavá;
→ vyliať so špinavou vodou aj d.;
→ nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;
dieťatko -a -tiek s. zdrob.
diétne prísl.
dievčatisko -a -tísk s. zvel.
dievčatko -a -tiek s. zdrob.;
dievčensky prísl.;
dievčenský príd. k dievča (význ. 1): d-á postava, d-é roky;
d-é meno zaslobodna;
diabetes ‑tu m.
diabetik ‑a mn. ‑ci m.; diabetička ‑y ‑čiek ž.; diabetický
diablica ‑e ‑lic ž.
diabol ‑bla m.; diabolský; diabolsky prísl.; diablik ‑a mn. ‑ci/‑ky A ‑kov/‑ky m.; diablisko ‑a ‑lisk jedn.m.s.
diachrónia ‑ie ž.; diachrónny, diachronický; diachrónne, diachronicky prísl.
diafilm ‑u m.
diagnostika ‑y ž.; diagnostik ‑a mn. ‑ci m.; diagnostička ‑y ‑čiek ž.; diagnostický; diagnosticky prísl.
diagnostikovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
diagnóza ‑y ‑nóz ž.
diagonála ‑y ‑nál ž.; diagonálny
diagram ‑u m.; diagramový
diakon ‑a m.; diakonský; diakonstvo ‑a s.
Diaková ‑ej ž.; Diakovčan ‑a mn. ‑ia m.; Diakovčanka ‑y ‑niek ž.; diakovský
Diakovce ‑viec mn.pomn.ž.; Diakovčan ‑a mn. ‑ia m.; Diakovčanka ‑y ‑niek ž.; diakovský
diaľ ‑e ‑í ž.
diaľava ‑y ‑ľav ž.
dialekt ‑u Imn. ‑tmi m.; dialektový
dialektika ‑y ž.; dialektik ‑a mn. ‑ci m.; dialektička ‑y ‑čiek ž.; dialektický; dialekticky prísl.
dialektizmus ‑mu m.
dialektológia ‑ie ž.; dialektológ ‑a mn. ‑ovia m.; dialektologička ‑y ‑čiek ž.; dialektologický
diaľka ‑y ‑ľok ž.; diaľkový; diaľkovo, diaľkove prísl.
diaľkar ‑a m.; diaľkarka ‑y ‑riek ž.; diaľkarský
diaľkomer ‑u/‑a L ‑e mn. ‑y m.
diaľnica ‑e ‑nic ž.; diaľnicový, diaľničný
dialóg ‑u m.; dialógový, dialogický; dialogickosť ‑i ž.
dialogizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
dialýza ‑y ž.; dialytický, dialyzačný
diamant ‑u Imn. ‑tmi m.; diamantový
diametrálny; diametrálne prísl.
Diana ‑y Dián ž.
dianie ‑ia L ‑í mn. ‑ia ‑í s.
diapozitív ‑u m.; diapozitívny
diaprojektor ‑a L ‑e mn. ‑y m.
diár ‑a L ‑i mn. ‑e m.
diaspóra ‑y ‑pór ž.
diastola ‑y ‑tol ž.; diastolický
diať sa deje dejú dial dok.nedok.
diatermia ‑ie ž.; diatermický
diatéza ‑y ž.
diavýrobok ‑bku m.
dichotómia ‑ie ž.; dichotomický
didaktika ‑y ‑tík ž.; didaktik ‑a mn. ‑ci m.; didaktička ‑y ‑čiek ž.; didaktický; didakticky prísl.
didaktizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
dielektrikum ‑ka s.; dielektrický
dielik, dielček ‑a m.
dielňa ‑e ‑í ž.; dielenský; dielnička ‑y ‑čiek ž.
dielo ‑a diel s.; zmluva o diele
dieréza ‑y ‑réz ž.
dierkovač ‑a m.
dierkovačka ‑y ‑čiek ž.
dierkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
dierovač ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
dierovač ‑a mn. ‑i m.živ.
dierovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
dieselelektrický [dízel‑]
dieselový [dízel‑]
diéta ‑y diét ž.; diétny; diétne prísl.
dietetika ‑y ž.; dietetický; dieteticky prísl.
diéty diét mn.pomn.ž. (náhrada výdavkov)
dievča ‑aťa mn. ‑atá/‑ence ‑čat/‑čeniec s.; dievčenský; dievčensky prísl.; dievčenskosť ‑i ž.; dievčenstvo ‑a s.; dievčatko ‑a ‑tiek s.; dievčatisko ‑a ‑tísk s.
dievčiť ‑i ‑ia dok.nedok.
dievka ‑y ‑vok ž.; dievocký; dievoctvo ‑a s.; dievčisko ‑a ‑čisk s.
diferencia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; diferenčný; diferenčne prísl.
diferenciácia ‑ie ž.; diferenciačný; diferenciačne prísl.
diferenciál ‑u L ‑i mn. ‑y m.; diferenciálový, diferenciálny
diferencovaný; diferencovane prísl.; diferencovanosť ‑i ž.
diferencovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; diferencovať sa
difrakcia ‑ie ž.
diftéria ‑ie ž.; difterický
diftong ‑u m.; diftongický, diftongový
difuzér ‑a L ‑i mn. ‑y m.
difúzia ‑ie ž.; difúzny; difúzne prísl.; difúznosť ‑i ž.
difúzor ‑a L ‑e mn. ‑y m.
digestor ‑a L ‑e mn. ‑y m.; digestorový
digitalizácia ‑ie ž.
digitálny; digitálne prísl.
digresia ‑ie ž.
dikcia ‑ie ž.